Narodil sa 18. júla 1918 v oblasti Mvezo (Južná Afrika) a jeho vlastné meno je Rolihlahla Dalibhunga Mandela. Začal sa vzdelávať v miestnej misijnej škole, kde mu jeho metodistický učiteľ dal anglické meno Nelson. Po ukončení základného vzdelania chodil na Wesleyanskú strednú školu. Bakalárske štúdium začal na Fort Hare University, na ktorej sa zoznámil s Oliverom Tambom, ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom a kolegom. Na konci prvého ročníka sa zapojil do bojkotu Študentskej zastupiteľskej rady proti univerzitnej politike za čo ho vylúčili. Odišiel do Johannesburgu, kde dokočil štúdium diaľkovo a získal právnický diplom.

Inšpirácia otcom - náčelník kmeňa Thembu (Mandelove rodisko) a najvyšším poradcom náčelníka Thembulandu

Ako študent sa aktívne zapájal do programov proti potlačovaniu sociálnych, politických a ekonomických práv juhoafrických černochov belochmi

V roku 1942 sa stal členom ANK (Africký národný kongres)

V roku 1948 vo voľbách zvíťazila Národná strana, ktorá presadzovala politiku apartheid

Apartheid: tento výraz pochádza z holandčiny a znamená oddelenie, odlúčenie - označuje rasistickú politiku oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás ; apartheid bol štátnou politikou celých 42 rokov (1948 - 1990) ; černošské obyvateľstvo malo zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláží, škôl nemocníc a iných zariadení a verejne prístupných miest určených belochom (nemocnice a školy určené pre pôvodne obyvateľstvo boli podstatne menej vybavené než tie, ktoré mohli využívať belosi)

Mandela bol presvedčený, že apartheid sa dá odvrátiť bez použitia násilia, ale keď bol v roku 1960  zastrelený neozbrojený demonštrant, pristúpil na iné riešenie ; strana ANK a všetky organizácie bojujúce proti apartheidu mali zakázanú činnosť

V roku 1955 bol obvinený z vlastizrady; proces sa natiahol na 5 rokov

Keď ho prepustili, rozhodol sa konať radikálnejšie - stal sa veliteľom ozbrojeného krídla ANK; v auguste 1962 bol zatknutý a odsúdený na 5 rokov za nelegálnu cestu do zahraničia a podnecovanie štrajku; o rok neskôr bol spolu so svojimi spoločníkmi postavený pred súd za sprisahanie proti vláde

V júni 1964 sa konal Rivonijský proces, kde bol Mandela odsúdený na doživotie

Vo februári 1985 mu ponúkli podmienečné prepustenie s tým, že sa vzdá ozbrojeného boja

Prepustenie získal až 11. februára 1990, pretože jeho strana ANK a medzinárodný tlak vplývali na vtedajšieho prezidenta Frederika Willema de Klerka ; s Mandelovým prepustením sa obnovila funkčnosť zakázaných organizácií vrátane ANK

V roku 1988 získal Sacharovu cenu ( toto ocenenie je pomenované po ruskom fyzikovi Andrejovi Sacharovi, od roku 1988 ju každoročne udeľuje Európsky parlament významnej politickej osobnosti, alebo skupine, ktorí presadzovali ochranu ľudských práv a základných slobôd) a v roku 1993 získal Nobelovu cenu mieru

Stal sa prvým čiernym prezidentom Južnej Afriky (1994-1999); snažil sa odstraňovať apartheid, chcel aby sa černosti zrovnoprávnili s bielymi

Snažil sa o národné a medzinárodné uzmierenie a svoje úsilie dosiahol v máji 1995, keď prijal novú ústavu - jedným z jej bodov je zákaz diskriminovať národné menšiny

Keď skončilo jeho obdobie prezidentskej vlády, stal sa zástupcom rady spolkov bojujúcich za ľudské práva