Hmm, to som typická ja. Toľko vecí si naplánujem a nakoniec aj tak zvíťazí moja lenivosť a nerobím vôbec nič. Veď je piatok. Oddychový deň. A ja som si naplánovala učenie,ale zatiaľ leží odo mňa veľmi ďaleko. No, už je dávno po vysvedčku a tak len netrpezlivo čakám do jarných prázdnin. Moje známky neboli bohvieako slávne, ale ani mi to neprekáža. Viac sa sústreďujem na maturity a prijímačky. Jediné čo ma trochu štve, že som totálne nespravodlivo dostala pokarhanie od triednej. Presne preto, že 3krát mi vynechal spoj no a ja za to platím. Naša škola má úplne prij****ý systém. A keď to takto funguje na viacerých školách, tak hurá, nie sme jediná.

Dnes sme mali ísť s mojím drahým do Prešova na výlet, ale ako vždy okolnosti to zariadili úplne inak. Ale veľmi príjemne:). Tak sme sa rozhodli, že ešte večer pôjdeme len toť kúsok na iné sídlisko. Z jedného miesta je tam totiž krásny výhľad. Najmä keď je úplná tma a mesto je celé vysvietené a keď ešte vidno hviezdy, tak je to úplne skvelé. Ach, tak sa teším. Aj keď je pravda, že niekedy mám tohto mesta plné zuby. Nie je tu nič príťažlivé, nič vzrušujúce.Len bloky a hypermarkety. Ja neviem. Možno som príliš náročná. Akože rozhodne som mestský typ. Dedinu neznášam. Ale to mesto musí žiť. Mám rada keď sa s mojím drahým prechádzame. Len tak, keď je úplne večer a rozoberáme všetko možné. Ale v tomto meste zdochol pes. Už sme všetko prechodili, už všetko poznáme. Kcela by som ísť niekam, kde by som sa aspoň na chvíľu cítila cudzo. Niekedy opustím realitu a žijem vo svojich predstavách, ale nie často. Potom keď sa vrátim späť, pád je väčšinou tvrdý.

Ale dnes som rozhodnutá si svoju dobrú náladu udržať, aj napriek tomu, že oco je chorý a vkuse ma buzeruje. Urob hento, urob tamto. Rozkazovanie je jeho neskutočne obľúbená vec. Tak ako chlapi v jeho veku zbožňujú obuť si tie obrovské gumáky a ísť na rybačku, on miluje komandovanie. Ale nevadí, vydržím to. Veď, čo už mi iné ostáva. Aj tak za hodinu odchádzam pozerať na mesto.