Patrím asi k veľmi maličkej skupine, ale predsa skupine, ktorá nenávidí Vianoce. Dôvod je celkom prostý. Domov totižto nemožno nazvať domovom. Vianoce sú čas, keď je každý celý bez seba z toho ako padá vonku sneh a ako je každý na každého dobrý. V mojom živote sa mi nič také nestalo. Môj domov vyzerá ako staré kreslo, ktoré sa má každú chvíľu rozpadnúť. Samé hádky a obvinenia, skrátka nič čo stojí za vetu: Mám rada Vianoce. Jediná pozitívna vec je, že dostanem nový mobil a konečne svoju tehlu (ktorá sa hodí ako obrubník) vymením za vec, ktorú fakt môžem nazvať mobilom. Teraz sa vám asi zdá, že som nejak materialisticky založená sviňa, ale nie je to tak. Len som si nevylosovovala dokonalý manželský pár, ktorý by ma vychovával a s láskou sa o mňa staral. Život nikdy nebol, nie je a ani nebude fér. A také sú následky toho môjho. Neteším sa na čas, keď všade vládne harmónia a celé ľudstvo je jeden úsmev č. 5. Kto ma pozná tak vie, že prežiť december a všetky odporné výzdoby a výklady je pre mňa najhoršia vec na svete. Asi vyzerám ako cvok však? Ale ja cvok aj som. Ale aj moje rodinné zázemie je akosi pretočené naopak. Ale v podstate za to ani nemôžem, lebo vy nemôžete za to ako vás niektorí ľudia ovplyvňujú. Musíte s nimi byť a nedá sa tomu pomôcť. A vaše feelingy sa menia a menia, až sa zmenia v niektorých prípadoch na odpor k niektorým veciam, napríklad ako to došlo u mňa. Ale ktovie, možno keď sa mi raz podarí byť samostatnou a hlavne ďaleko, začnem ich mať rada. A budem sa tešiť z toho, že je sneh, alebo že je ozdobený stromček na námestí. Možno...