Opäť sa rozvírili kontroverzné témy. Arcibiskup Ján Sokol sa vyjadril, že si veľmi váži prezidenta Jozefa Tisa a že počas slovenského vojnového štátu panoval blahobyt a nikomu nič nechýbalo. Sympatie k vojnovému štátu Sokol nevyjadril prvýkrát. V marci 2005 bol na slávnosti k výročiu jeho založenia, kde údajne požehnal vodcovi Slovenskej pospolitosti Mariánovi Kotlebovi. Slovenskú pospolitosť pred necelým rokom rozpustil Najvyšší súd. Kotleba čelí obvineniam z trestných činov podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov.
Pri takýchto slovách môžeme len uvažovať kam až dokážu zájsť hranice ľudského nechápania. Slovenský vojnový štát (1939-1945) určite nemôžeme považovať za obdobie blahobytu (ťažko uveriť, že toto povedal človek, ktorý to zažil). Slovensko bolo satelitom Nemecka. Ako sa vyjadril Hitler, Slovensko bolo pod "ochranou" Nemecka. Neznamenali sme však vôbec nič. Keby došlo k tomu, že Nemecko II. sv. vojnu vyhrá Slovensko by navždy zmizlo z mapy sveta. Hitler totiž neskrýval svoj odpor k slovanským národom. Na Tisove výroky reagovala aj Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít (RMORK) a Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO). Prečo? Nariadenie zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavní Židov: Nariadenie vymedzuje pojem Žid, stanovuje evidenciu a označenie Židov (žltá šesťcípa hviezda na vonkajšom odeve) a súčasne stanovuje výšku peňažného trestu za nenosenie označenia. Vymenúva tiež všetky obmedzenia, čo všetko Žid nesmie vykonávať, kam nesmie vkročiť a podobne. Nariadenie deklaruje majetkoprávne postavenie Židov, obmedzuje nakladanie s finančnými prostriedkami, prikazuje prevod židovských poľnohospodárskych nehnuteľností do vlastníctva slovenského štátu. Tiso podobne ako mnohí ľudia mal protižidovské názory, hoci ako kňaz mal byť proti násiliu, čo zahrňovalo aj násilie proti Židom. Do koncentračných táborov nechal deportovať viac ako 70 000 slovenských židov. Všimnime si túto vetu lebo hovorca arcibiskupského úradu Tibor Hajdu sa vyjadril, že Ján Sokol zásadne odmieta a dištancuje sa od akejkoľvek nespravodlivosti a porušovania ľudských práv. Ďalšia vec, ktorú je veľmi potrebné spomenúť je tá, že počas Slovenského vojnového štátu boli zavedené viaceré zákony a nariadenia, ktoré obmedzovali rómske obyvateľstvo. Rómovia mali zakázané cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, vstupovať do verejných budov a celé osady boli násilne premiestňované do tzv. pracovných táborov, v ktorých dlho nepobudli pretože boli poslaní do koncetračných táborov.
Výroky, ktoré hovoria za všetko:
"Vraj, či je to kresťanské čo sa robí so Židmi. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ja sa pýtam, je to kresťanské, keď sa národ chce zbaviť svojho večného nepriateľa? Že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom nikoho netreba presviedčať. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli od nich včas očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: zhoď, zbav sa svojho škodcu." (Jozef Tiso, Holíč, 16. august 1942)
"Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktorí nielenže uznávali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto "vina" je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou." (Jozef Tiso, list doručený do Vatikánu,19. december 1944)
"Židov musíme vyhubiť, pretože poťahujú drôtikmi, inak nám nič nepomôže! Je zaujímavé, ako nám ten katolícky farárik Tiso posiela Židov!" (Adolf Hitler, 30. august 1942)
Takže Janko, vieš ty vôbec koho tak velebíš?
