Včera sme stáli s mojim priateľom na zastávke. On sedel na takom železnom zábradlí a hlavu mal opretú o moje plece. Boli sme zabratí do rozhovoru, tuším, že niečo o škole. A zrazu sa spoza mňa objavila stará babka a škaredo na mňa pozrela a spustila spŕšku nejakých slov. No ja som jej ani jedno slovo nerozumela a tak som sa spýtala priateľa, že čo hovorila a ten mi pretlmočil, že vraj som zasraná a že sa mám hanbiť, že sa takto správam na ulici. A ja akože som nechápala, veď sme si ani pusu nedali. Ale s takou nenormálnou nenávisťou to hovorila, že keby sa tak neponáhľala tak asi ma aj kabelkou ovalí. Nemám rada starých ľudí. Všetko im vadí. Akože dobre, oni boli vychovávaní inak, ale však doba sa mení preboha. Už by si to mohli uvedomiť, že ľudia čo sa majú radi sa nebudú zamykať do bytu len preto, že sa kcú objať. Neviem prečo majú pocit, že keď su starší tak hneď môžu moralizovať. Aj dneska. Sme nastupovali do autobusu s mojim drahym a no a mne vodič zasekol nohu, tak som začala nadávať a potom ako sa všetci posunuli sme sa postavili k sebe a dali sme si pusu. A jedna stará, čo sedela za nami začala krútiť hlavou. Akože laicky povedané: To kde sme??? Jak keby neviem čo sme robili. Nemôžem také stredoveké názory, že hocijaký prejav lásky nemá patriť na verejnosť. Veď práve to je dôkaz, keď sa ľudia nemusia skrývať. Teraz to vyzerá tak, že sa rozčuľujem, ale nie je to pravda. Len uvažujem, že jak sa môže starať niekto cudzím do života. Takže starší ľudia s takýmto postojom uvedomte sa! Už je rok 2007 a jedlo zohrievame v mikrovlnkách.